Od 15. júna 2016 sa pripravujú zmeny v monitorovaní energetickej náročnosti verejných budov

V aktuálnom legislatívnom procese sa nachádza návrh vyhlášky o monitorovaní energetickej náročnosti verejných budov.  Zmeny by mali nastať napríklad v správe z monitorovania energetickej náročnosti verejných budov, vo výpočte úspory energie dosiahnutá obnovou verejnej budovy, atď.

Návrh vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) o monitorovaní energetickej náročnosti verejných budov bol vypracovaný na základe § 31 ods. 1 písm. d) zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

 

 

Vzhľadom na dlhodobo podfinancovanú verejnú správu a následne nevyhovujúci technický stav verejných budov predstavuje verejný sektor, vrátane budov, vysoký potenciál úspor energie. Znižovanie spotreby energie prostredníctvom obnovy verejných budov prispeje k znižovaniu prevádzkových nákladov orgánov verejnej správy, ako aj k znižovaniu závislosti od dovozu primárnych energetických zdrojov a znižovaniu emisií skleníkových plynov. 

Jedným z opatrení, ktoré riešia obnovu verejných budov, je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ zo dňa 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES  a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L315, 14. 11. 2012) v platnom znení (ďalej len „smernica“).

Podľa článku 5 smernice musí každý členský štát každoročne zabezpečiť obnovu 3 % celkovej podlahovej plochy budov v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy aspoň na minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov alebo dosiahnuť ekvivalentné úspory energie. SR si zvolila na plnenie cieľa úspor energie budov podľa §  10 ods. 3 písm. a) tzv. alternatívny prístup, ktorý rozšíril plnenie uvedeného cieľa na všetky verejné budovy (Notifikačná správa k alternatívnemu prístupu podľa článku 5 smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (2013)). Smernica taktiež ustanovuje povinnosť pravidelne monitorovať a reportovať plnenie uvedenej povinnosti v rámci tzv. ročnej správy o pokroku pri dosahovaní národných cieľov energetickej efektívnosti (každoročne) a akčných plánov energetickej efektívnosti (každé tri roky). Povinnosti vyplývajúce zo smernice ohľadom cieľa obnovy budov v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy a reportovania plnenia tohto cieľa boli do slovenského právneho poriadku transponované zákonom č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.        

Návrh vyhlášky bol spracovaný v spolupráci so Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou, ktorá bola rozhodnutím č. 31/2014 poverená správou a prevádzkou monitorovacieho systému energetickej efektívnosti (ďalej len „monitorovací systém“). Rozširovanie monitorovacieho systému je financované z Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Návrhom vyhlášky sa ustanovujú podrobnosti o štruktúre údajov na monitorovanie energetickej náročnosti verejných budov, o rozsahu správy z monitorovania energetickej náročnosti verejných budov a o metodike výpočtu úspor energie dosiahnutých obnovou verejných budov.

Návrh vyhlášky je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Predložený návrh vyhlášky nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a nemá ani sociálne vplyvy. Predložený návrh vyhlášky má vplyv na rozpočet verejnej správy.